Autor: Ján Beňák, CFA | Erste Asset Management SK | 4 min. čítania

Pri vrcholiacej neistote málokto verí v nové maximá

Ako hovorí klasik, všetky predchádzajúce poklesy akciového trhu boli príležitosťou na nákup, no všetky budúce poklesy sú rizikom. Výrok platí, pretože teraz vieme, ako všetky poklesy skončili. Kolaps trhov po spľasnutí technologickej bubliny v rokoch 2000-2003, veľká finančná kríza z obdobia rokov 2007-2009 alebo prepad akcií po vypuknutí pandémie koronavírusu síce priniesli prudký pokles akciových trhov, no nakoniec sa situácia stabilizovala a globálne akcie po nich dosiahli opäť nové historické maximá. Pri pohľade na graf hlavných akciových indexov tak vyzerá pokles len ako malé zaváhanie trhu.

Zdroj: Macrotrends

Ak by sme sa ale pozreli na históriu napríklad kľúčových správ finančných médií o vývoji v tomto období, videli by sme množstvo pesimizmu, beznádeje a neistoty. Jednoducho v tom čase nikto nevedel, či sa akciový trh vôbec niekedy vráti na úrovne spred poklesu. Optimisti vyzerali ako „blázni alebo snílkovia“ a pesimisti ako niekto, kto vidí realitu taká, aká je.

Z pohľadu súčasnosti je samozrejme jasné, že optimisti mali pravdu. Každý podnikateľ, ktorý ide riskovať či už svoje peniaze alebo povesť, musí veriť, že jeho nápad uspeje. Musí veriť v lepšiu budúcnosť a príležitosť pre svoj produkt. Ak veria podnikatelia svojmu nápadu, mal by mu veriť aj akciový trh. Ten je totiž len vyjadrením vlastníckych práv k samotným firmám. Ak sa darí akciám, znamená to, že firmy rastú a sú ziskovejšie. Pretože prinášajú nové tovary a služby, ktoré uspokojujú potreby zákazníkov.

V minulosti boli takouto potrebou napríklad VHS prehrávače, CRT televízory, walkmany, písacie stroje, faxovacie prístroje a mnohé iné. Teraz ich nahradili iPhony, rôzne smart zariadenia, elektromobily alebo streamovacie služby.

Naše potreby sa menia a s nimi aj akciový trh. Napríklad v období definovanom približne rokmi 1800-1850 boli dominantnými firmami na americkom akciovom trhu banky, ďalších takmer 60-rokov prevažovali železnice a sektor prepravy, potom prišiel na rad približne na 50 rokov energetický sektor, a nakoniec od 80-tych rokov minulého storočia dominujú technologické firmy.

Zdroj: Pexel

Žiaľ, niekedy akciový trh vidí budúcnosť až príliš optimisticky a krízy, ktoré z času na čas prichádzajú, stiahnu hodnoty trhov nadol. Už spomínaná technologická bublina napríklad priniesla vytriezvenie z očakávaní, že o pár rokov bude internet dominantným kanálom pre všetko, od predaja až po komunikáciu. Jedných dychom samozrejme treba dodať, že v súčasnosti sa skoro všetky myšlienky z toho obdobia používajú. Máme vysokorýchlostný internet, predaje cez internet sú čoraz dôležitejšie, digitálna zábava kraľuje mimopracovným aktivitám, atď.

Niekedy zas trhy stiahnu nadol problémy, ktoré maj charakter kríz. Napríklad veľká finančná kríza z obdobia 2007-2009 spôsobená obrovskou dlhovou bublinou hlavne na americkom realitnom trhu. Jej riešenie trvalo pomerne dlhý čas, ale priniesla obdobie ďalšieho rastu. Rovnako aj kríza kvôli ekonomickému “infarktu“ súvisiaca s pandémiou koronavírusu mala len prechodný charakter a priniesla tiež množstvo inovácií a noviniek ako rozmach práce z domu alebo ešte výraznejšie zvýšenie digitálnych predajných kanálov.

Posledný pokles akcií, ktorý momentálne môžeme sledovať, začal presne na začiatku roka 2022. Rýchly rast úrokových sadzieb, obavy o spomalenie ekonomiky a geopolitické problémy (hlavne vojna na Ukrajine) stiahli akciový trh nadol. Už v októbri akciový trh dosiahol svoje dno a začal opäť rásť, no v júli tohto roka sa opäť začala dôvera v akcie vytrácať.

Ak budú úrokové sadzby na aktuálnych vysokých úrovniach pretrvávať dlhší čas, firmy budú menej motivované požičiavať si a expandovať svoje aktivity, domácnosti budú musieť zvážiť požičiavanie si na nákup nehnuteľností aj na tovary dlhodobej spotreby (auto, práčka, a pod.) a aj štáty budú limitované v tom, koľko si budú môcť požičať, keďže pri vyšších úrokových sadzbách je financovanie dlhu aj pre nich zložitejšie. Zároveň veritelia ako banky alebo držitelia dlhopisov sa budú obávať, či dostanú späť peniaze, ktoré požičali, čo bude zhoršovať dostupnosť nových úverov.

Rozsah obáv, ktoré momentálne panujú na trhu, prevyšuje niekoľkonásobne priestor toho textu.  Ale ako bolo spomínané v úvode, minulé poklesy sú veľmi ľahko vysvetliteľné a berieme ich ako príležitosť, kdežto aktuálny pokles je spojený s obrovskou dávkou neistoty. Hlavný dôvod je, že presne vieme, ako skončila Kubánska jadrová kríza, rozpad Sovietskeho zväzu alebo európska dlhová kríza. Za horizont dnešného dňa ale nevidíme, vonkoncom nie na rok 2024. Nevieme, ako skončí situácia s vysokými úrokovými sadzbami, dominanciou kľúčových technologických firiem alebo geopolitický vývoj.

Neistota je súčasťou podnikania, finančných trhov ako aj ľudského bytia. Firmy, obchodníci s akciami ako aj všetci ostatní sa s ňou musia naučiť žiť.