Autor: Adam Vranka | 9 min. čítania

V posledných týždňoch sme si hlavne na americkom akciovom trhu mohli všimnúť zvýšenú volatilitu. Americké akciové indexy sa v prvej polovici marca dostali od svojho vrcholu o viac ako 10 % nižšie a vstúpili do pásma korekcie. V pondelok 10.3.2025 zažili indexy S&P 500 a Nasdaq Composite dokonca najväčší jednodňový pokles od septembra 2022. Tento pokles bol spôsobený kombináciou faktorov ako Trumpova politika a s ňou spojená neistota, slabnúci AI optimizmus a vyššie valuácie akcií (oproti priemeru), obavy z obchodných vojen a chaotického nastavovania nových ciel, ktoré by mohli zvyšovať infláciu, mať negatívny dopad na ekonomiku a spôsobiť recesiu. Zvýšená inflácia môže komplikovať aj rozhodovanie Fedu o menovej politike. Ak by inflácia opäť rástla, Fed by mohol úrokové sadzby držať na vyššej úrovni dlhší čas, čo je pre firmy negatívna správa, keďže by si museli požičiavať za „drahšie“. Silnejúce obavy zo zvýšenej inflácie sa pretavili aj do výsledku spotrebiteľskej dôvery v USA, ktorá v marci klesla na najnižšiu úroveň od roku 2022.

Nálade na trhu nepomáhajú ani také ukazovatele ako napr. zverejnený model od Atlantského Fedu (pobočka americkej centrálnej banky), ktorý sleduje ekonomiku USA a predpokladá, že jej HDP v prvom štvrťroku poklesne o 1,8 % (údaj k 18. marcu). Na začiatku marca bola táto hodnota až na úrovni -2,8 %.

Európa na vrchole

V Európe je naopak situácia diametrálne odlišná. Akciové indexy dosahujú nové historické maximá a od začiatku roka vo výkonnosti výrazne prekonávajú svojich konkurentov spoza Atlantiku. Paradoxne za to môže z časti aj Trump a jeho rozhodnutia o zahraničnej politike. Európa si uvedomila, že bude musieť znížiť svoju závislosť na USA a bude sa z pohľadu bezpečnosti musieť o seba postarať sama. Oznámené boli rôzne opatrenia a stimuly, vďaka ktorým by sa mali investovať vysoké sumy, či už do infraštruktúry alebo obrany európskych krajín. Môžeme si uviesť aj dva príklady týchto opatrení.

1. Plán ReArm Europe, ktorý umožní členským štátom výrazne zvýšiť investície do obranných kapacít a pomocou viacerých nástrojov by sa vďaka tomuto plánu mohlo získať a preinvestovať až 800 miliárd EUR na posilnenie európskej bezpečnosti.
2. Druhé veľké opatrenie, o ktorom sa v európskom priestore vo veľkom hovorilo, bola úprava nemeckej dlhovej brzdy. Túto úpravu nedávno schválil nemecký Bundestag. Nemecko tak vytvorí mimorozpočtový fond na infraštruktúru v hodnote 500 miliárd EUR a vyníma z dlhovej brzdy výdavky na obranu presahujúce 1 % HDP. Aj toto opatrenie pomohlo tomu, že nemecký akciový index DAX prekonal v marci svoje historické maximum.

Ak sa však pozrieme na zloženie globálneho akciového trhu, USA v ňom má dominantné postavenie a preto ani nárast na európskych akciách nedokázal vyvážiť pokles na tých amerických. Preto ak investujete do fondu, ktorý nakupuje akcie z celého sveta, ako napr. náš Fond maximalizovaných výnosov, pravdepodobne ste si tento pokles všimli aj na svojej investícii, keďže vo väčšine takýchto fondov stále prevažujú akcie amerických spoločností.

Príležitosť na investíciu

Je to ale naozaj tak, že takýchto poklesov sa treba báť a panikáriť? Ak ste dlhodobý investor, alebo ak investujete pravidelne, tak odpoveď znie nie. Takéto poklesy sú bežné a tí, čo investujú pravidelne, raz nakúpia keď je cena „vyššie“ a inokedy zase „nižšie“. Práve pri takýchto poklesoch investori môžu nakúpiť „lacnejšie“ a pre niektorých to môže byť aj vhodná doba na navýšenie investície alebo na mimoriadne nákupy. To, že takéto poklesy sú normálne, si môžeme ukázať aj na niekoľkých grafoch a historických dátach.

Korekcie sú samozrejmosťou

Keďže korekciu vidíme aktuálne hlavne na amerických trhoch, pozrime sa na dáta asi najznámejšieho akciového indexu - amerického S&P 500. Historické dáta tohto indexu od roku 1928-2024 nám ukazujú, že takáto 10 %-ná korekcia je úplne bežná a v priemere ju na tomto indexe môžeme vidieť raz ročne. Z obrázku tiež vidíme, že 5 %-ný pokles v priemere môžeme vidieť až 3-krát do roka. Pokles o 20 a viac percent môžeme priemerne vidieť raz za 3,5 roka.