Autor: Dušan Šedík | 6 min. čítania
(Pokračovanie blogu: Ťaženie ECB blízko úspešného konca z 20.12.2023)
Od zverejnenia blogu s názvom Ťaženie ECB blízko úspešného konca z 20. decembra 2023 ubehol rok a môžeme konštatovať, že ekonomický vývoj, hlavne čo sa týka miery inflácie priniesol očakávané pozitívne zmeny. Cenová úroveň, ktorá pred rokom dosahovala stále zvýšené hodnoty, sa postupne stabilizovala a priblížila sa k inflačnému cieľu Európskej centrálnej banky (ECB) na úrovni 2 %. V jednom momente, konkrétne v septembri tohto roka, celková inflácia dokonca podliezla cieľovanú úroveň, keď vykázala iba 1,7 % medziročne. Neskôr sa však opäť vrátila nad dve percentá. Pozrime sa však na to pekne postupne.
V priebehu roka 2024 celková cenová úroveň v eurozóne ďalej klesala. Postupný pokles je výsledkom viacerých faktorov, ktoré spoločne pôsobia na zmiernenie inflačných tlakov. Azda najvýraznejším, a pre eurozónu tak kľúčovým, sú ceny energií. Tie sa po prudkom náraste v dôsledku konfliktu na Ukrajine neskôr stabilizovali a pokračovali v poklese. Dopomohla k tomu diverzifikácia zdrojov plynu, investície do obnoviteľných zdrojov ako aj miernejšia zima. Slabšia hospodárska aktivita ekonomiky eurozóny, na pokraji recesie v mnohých členských krajinách, spôsobila zníženie dopytu po tovaroch a službách, čo tak isto prispelo k ochladeniu inflácie. Rovnako aj zmiernenie problémov v globálnych dodávateľských reťazcoch znamenalo menší tlak na výrobné náklady, a tým pádom aj na konečné spotrebiteľské ceny. Problémom zostávajú stále vyššie ceny v sektore služieb a vyššie mzdové náklady. K tomu sa však o chvíľu ešte vrátime. No a netreba zabudnúť ani na samotnú Európsku centrálnu banku a jej nastavenie menovej politiky. Teda v tomto prípade sprísnená menová politika ECB, zahŕňajúca vyššie úrokové sadzby, viedla k obmedzovaniu úverovania a poklesu spotrebiteľského dopytu, čím sa zmiernili cenové tlaky.
Graf č. 1 zobrazuje ako sa vyvíjala medziročná miera inflácie v eurozóne v poslednom období. Vykresľuje vývoj indexu spotrebiteľských cien, tzv. HICP. Index je harmonizovaný, aby sa zabezpečila rovnaká metodika naprieč krajinami. Modrou farbou je znázornený vývoj celkovej inflácie za všetky kategórie, teda zachytáva celý spotrebiteľský kôš. Zelená farba znázorňuje vývoj cien bez energií a potravín alebo inak povedané jadrovú infláciu. Po extrémnych hodnotách dosiahnutých v roku 2022 z dôvodov, ktoré sme si priblížili v predchádzajúcom blogu, začala cenová úroveň postupne klesať. Celková inflácia dosiahla v novembri už iba 2,2 % a ECB je tak už len iba malý krok k dosiahnutiu strednodobého cieľa udržať medziročnú mieru inflácie na úrovni 2 %. Septembrový pokles pod túto úroveň môžeme vnímať ako krátkodobú anomáliu, ktorá nemení celkový trend. Všimnime si vývoj jadrovej inflácie. Tá bola pred rokom na úrovni 3,6 %. Naďalej klesá no pomalším trendom, ako celková inflácia. Tento rozdiel potvrdzuje náš minuloročný predpoklad, kedy sme upozorňovali na oneskorené reakcie jadrovej inflácie na zmeny v ekonomike.
Graf č.1
Nasledujúci graf č. 2 zachytáva vývoj základnej úrokovej sadzby ECB, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri riadení menovej politiky v eurozóne. Táto sadzba určuje náklady na úvery pre komerčné banky a nepriamo ovplyvňuje úroky pre podniky a domácnosti. Graf ilustruje reakciu ECB na meniace sa ekonomické podmienky, pričom zvýšenia sadzby signalizujú snahu tlmiť infláciu. Centrálna banka začala s razantným zvyšovaním úrokových sadzieb prakticky z nulovej úrovne od júla 2022 ako reakciu na prudko rastúcu infláciu, pričom sadzby dosiahli svoj vrchol na úrovni 4,5 % v septembri 2023. Na tejto úrovni zostali stabilné až do júna 2024. Dôvodom, prečo ECB vyčkala s ďalšími krokmi, bola potreba vyhodnotiť efekt doterajších zvyšovaní sadzieb. Účinok menovej politiky sa totiž prejavuje v reálnej ekonomike s určitým oneskorením, a preto bolo nevyhnutné pozorovať, ako vyššie sadzby ovplyvňujú infláciu a ekonomickú aktivitu. V júni 2024 si už ECB mohla dovoliť pristúpiť k znižovaniu sadzieb, pretože inflácia sa blížila už k 2 % pričom dôležitá jadrová inflácia taktiež vykazovala klesajúci trend. Na grafe č. 1 môžeme vidieť ako v marci 2023 zamierila nadol konečne aj jadrová inflácia. Aj keď tempo poklesu nebolo tak prudké ako v prípade celkovej inflácie. V júni 2024 inflácia bez cien potravín a energií dosahovala už „len“ 2,9 %. Okrem toho oslabenie hospodárskeho rastu a náznaky recesie vo viacerých členských štátoch pôsobili protiinflačne, čo vytvorilo predpoklady na uvoľnenie reštriktívnej menovej politiky s menším rizikom opätovného zvýšenia inflácie. Zníženie sadzieb zároveň poskytlo ekonomike, čeliacej viacerým výzvam, určitú podporu.
Graf č. 2
Od júna 2024 k decembru tohto roka znížila ECB úrokové sadzby celkovo 4-krát. Naposledy v decembri o štvrť percentuálneho bodu a základná úroková sadzba sa tak na konci roka nachádzala na úrovni 3,15 %. V dôsledku týchto rozhodnutí postupne klesá cena úverov pre podniky a domácnosti, čo by malo podporiť hospodárske oživenie. Pokiaľ ide o budúci vývoj úrokových sadzieb, Rada guvernérov ECB zdôraznila, že pri určovaní nastavenia menovej politiky sa bude riadiť aktuálnymi údajmi a rozhodnutia bude prijímať priebežne zo zasadania na zasadanie. V tomto smere hrá dôležitú úlohu inflácia v sektore služieb a patrí medzi kľúčové ukazovatele jadrovej inflácie, pretože ceny v tomto sektore sú menej ovplyvňované krátkodobými výkyvmi cien energií a potravín. Od roku 2022, keď inflácia v eurozóne prudko vzrástla, zaznamenal sektor služieb pomerne pretrvávajúce cenové tlaky, ktoré sa len postupne zmierňujú. Jedným z hlavných príčin, prečo inflácia v službách zostáva vysoká, je silný trh práce. Nezamestnanosť v eurozóne sa udržiava v poslednom období na rekordne nízkych úrovniach. To vytvára tlak na rast miezd. Rastúce mzdy podporujú kúpnu silu domácností, čo zvyšuje dopyt po službách. Vyšší dopyt umožňuje zvyšovať cenu služieb, čo prispieva k pretrvávajúcej inflácií v tomto sektore. A práve rast miezd v eurozóne v posledných rokoch bol jedným z najsilnejších za posledné desaťročia. Kolektívne vyjednávanie a snaha zamestnancov kompenzovať si stratu reálnej kúpnej sily počas obdobia vysokej inflácie viedli k výraznejším nárastom platov, hlavne v sektoroch, kde bol nedostatok pracovnej sily. Mnohé odvetvia služieb sú náročné na pracovnú silu. To sa premieta následne do vyšších cien tovarov a služieb. Inflácia v sektore služieb je jedna z výziev, ktorým čelí ECB pri hodnotení dlhodobého inflačného výhľadu. Na zmiernenie týchto tlakov bude dôležité, aby došlo k zmierneniu rastu miezd na udržateľnú úroveň. Tým by sa mohol obnoviť rovnovážny stav medzi nákladmi a cenami v tomto kľúčovom sektore eurozóny.
Budúce rozhodnutia o úrokových sadzbách budú tak určite vychádzať z hodnotenia inflačného výhľadu, dynamiky základnej inflácie a pôsobenia menovej politiky na ekonomiku. Samozrejme, centrálna banka sa vopred nezaväzuje k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb, čo znamená, že ďalšie znižovanie úrokových sadzieb bude závisieť od vývoja ekonomických ukazovateľov a inflácie v eurozóne. Možno sa však domnievať, že sadzby budú v najbližšom období skôr nižšie ako vyššie. Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa dá očakávať skôr pokles sadzieb, je súčasný stav ekonomiky eurozóny, ktorá čelí viacerým problémom. Spomalenie hospodárskeho rastu, oslabený dopyt a rastúce finančné ťažkosti podnikov a domácností vytvárajú tlak na centrálnu banku, aby zmiernila menovú politiku. Tá si je vedomá, že pokračovaním v príliš reštriktívnej politike by mohlo ešte viac prehĺbiť recesné tlaky a zhoršiť finančnú situáciu mnohých subjektov. Znižovanie sadzieb by mohlo poskytnúť potrebnú podporu ekonomike v podobe zníženia nákladov na financovanie, posilniť investície a obnoviť dôveru spotrebiteľov.
Slovník technických pojmov nájdete na tomto odkaze: www.erste-am.sk/investicny_slovnik
Príručku investora do podielových fondov nájdete na tomto odkaze: www.erste-am.sk/prirucka-investora
Mesačný komentár finančných trhov nájdete na tomto odkaze: www.erste-am.sk/mesacny-komentar
Upozornenie: Tento dokument je marketingovým oznámením a slúži ako doplnkový zdroj informácií pre investorov, pričom je založený na najlepších informačných zdrojoch dostupných v čase jeho vytvorenia. Uvedené analýzy a závery majú všeobecnú povahu a nezohľadňujú individuálne potreby investorov, pokiaľ ide o výnos, zdaňovanie a mieru akceptovateľného rizika. Informácie boli spracované bez zohľadnenia osobnej situácie možných prijímateľov a ich znalostí a skúseností v oblasti investovania, nepredstavujú poskytnutie investičného poradenstva alebo investičného prieskumu, nie sú ani návrhom na uzatvorenie obchodu zo strany správcovskej spoločnosti a nevyplývajú z neho žiadne záväzky. Výnosy z investície do podielových fondov dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov. Zdrojom použitých informácii je Erste Asset Management GmbH, so sídlom Am Belvedere 1, 1100 Viedeň, Rakúsko, zapísaná v Obchodnom registri Obchodného súdu Viedeň pod registračným číslom 102018 b, podnikajúca v Slovenskej republike prostredníctvom organizačnej zložky Erste Asset Management GmbH, pobočka Slovenská republika, so sídlom Tomášikova 48, 832 65 Bratislava, IČO: 51 410 818, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Po, vložka č.: 4550/B, ak nie je uvedené inak. Informácie obsiahnuté v tomto dokumente nie je dovolené ďalej rozširovať bez predchádzajúceho súhlasu spoločnosti Erste Asset Management GmbH, pobočka Slovenská republika.