Autor: Gerhard Winzer | 5 min. čítania

 

Cesta k jasne fragmentovanej globálnej ekonomike pokračuje. V poslednom čase je obzvlášť viditeľné zvýšenie ciel na čínske elektromobily v USA a Európskej únii. Kto sú víťazi? Kto sú porazení? Vo všeobecnosti platí, že v obchodnom konflikte prehrávajú všetky strany.

 

Čo je protekcionizmus?

Protekcionizmus (v užšom zmysle) označuje hospodársku politiku, ktorej cieľom je obmedziť dovoz z iných krajín prostredníctvom ciel, kvót a iných opatrení. Cieľom takýchto opatrení je chrániť domáci priemysel pred zahraničnou konkurenciou. Pri bližšom pohľade je táto definícia nedostatočná: v skutočnosti zahŕňa aj opatrenia na obmedzenie niektorých vývozov (napr. polovodičov poslednej generácie) a investícií v krajine, ktorá nie je spriatelenou krajinou, alebo na zníženie počtu závodov v tejto krajine (friendshoring, nearshoring). Existujú na to dva dôvody: Po prvé, posilnenie národnej bezpečnosti a po druhé, zabránenie rozvoju krajiny (napr. Číny). V ďalšom texte sa na všetky tieto opatrenia bude vzťahovať pojem protekcionizmus (v širšom zmysle). Ich dôsledkom je fragmentácia svetového hospodárstva, ktorá by mohla skončiť deglobalizáciou.

 

Hnacie sily

Dve hlavné hnacie sily tohto trendu sú nárast nacionalistického populizmu v mnohých krajinách a vzostup Číny ako významnej obchodnej veľmoci. Čína sa v roku 2023 dokonca dostala na prvé miesto v rebríčku krajín s najväčším objemom vývozu, a to s približne 3,4 bilióna amerických dolárov. Na strane narastajúceho nacionalizmu v západných krajinách sú relevantné najmä USA. Slogan Republikánskej strany „Make America Great Again“ (Urobme Ameriku opäť skvelou) znamená okrem iného reindustrializáciu USA. Nedávne udalosti (pokus o atentát na prezidentského kandidáta) ešte zvýšili pravdepodobnosť víťazstva Donalda Trumpa vo voľbách. Aj v Európe mali parlamentné voľby v EÚ a voľby do francúzskeho parlamentu tendenciu oslabiť integračné sily EÚ.

Čína zostáva svetovým šampiónom v exporte aj v roku 2023. Čína vyviezla tovar v hodnote približne 3,38 bilióna USD, čím sa stala najväčšou exportnou krajinou sveta, ďaleko pred USA (2,02 bilióna USD) a Nemeckom (1,69 bilióna USD). Štatistiky uvádzajú 20 najväčších vyvážajúcich krajín sveta v roku 2023.

 

Argumenty zástancov a odporcov

 

Zástancovia vyšších ciel uvádzajú tieto argumenty:

  1. Cieľom protekcionistických opatrení je kompenzovať nespravodlivú konkurenčnú situáciu. V konkrétnom prípade čínskych elektromobilov ide údajne o neoprávnené dotácie na čínskej strane.
  2. Okrem toho môžu protekcionistické opatrenia vyvíjať tlak na vyvážajúcu krajinu, aby zosúladila svoje environmentálne a etické normy (ESG a ľudské práva) s normami dovážajúcej krajiny. Tým sa majú dosiahnuť rovnaké podmienky (spravodlivé podmienky).
  3. Ďalším pozitívnym stimulom je presun výroby z vyvážajúcej krajiny (Čína) do dovážajúcej krajiny (EÚ).
  4. Domáce podniky sú chránené pred zahraničnou konkurenciou. Tým sa predchádza strate pracovných miest.
  5. Argument „ochrany pred zahraničnou konkurenciou“ sa čoraz viac uplatňuje v kľúčových odvetviach (technológie, energetika) a v oblasti národnej bezpečnosti (obrana). Opatreniami hospodárskej politiky sú obmedzenia vývozu a investícií (pozn. čipy, ktoré sa môžu použiť na vojenské účely) a friendshoring.
  6. Obdobie počas pandémie koronavírusu ukázalo, že globálne dodávateľské reťazce sú krehké. V reakcii na to sa zavádzajú opatrenia pre nearshoring. Ich cieľom je znížiť globálnu závislosť.
  7. Vyššie clá sú tradične určené na zníženie obchodného deficitu. V roku 2023 predstavoval obchodný deficit EÚ s Čínou 291 miliárd eur.
  8. Ako argument pre ochranné opatrenia (ochrana odvetví, ktoré sú na začiatku svojho rozvoja) sa často uvádza zánik solárneho priemyslu v Európe.
  9. Pre úplnosť, nacionalistické strany uvádzajú zachovanie národnej identity.

 

Odporcovia vyšších ciel uvádzajú tieto argumenty:

  1. Vyššie clá majú podobný účinok ako zvyšovanie daní. Otázkou je, či to zníži ziskové marže vyvážajúcich spoločností alebo zdraží ceny dovážaného tovaru. To závisí predovšetkým od cenovej sily vyvážajúcich spoločností. Môže byť pravda, že motívy čínskych spoločností nie sú zamerané len na krátkodobú maximalizáciu zisku, ale aj na dlhodobé rozširovanie trhových podielov. Empirické zistenia poukazujú skôr na zvýšenie cien dovážaného tovaru.
  2. Zvýšenie dovozných ciel by mohlo mať za následok odvetné opatrenia. Mohlo by napríklad dôjsť k obmedzeniu predajného trhu pre zahraničné spoločnosti (napr. pre nemeckých výrobcov automobilov v Číne). Okrem toho by sa mohol prísnejšie regulovať vývoz dôležitých tovarov (vzácne zeminy) do zahraničia. Alebo by sa mohli zaviesť nariadenia, ktoré by sťažili podnikanie zahraničných spoločností v Číne. Posledný argument stratil na význame, pretože zahraničné investície v Číne klesajú a Čína ich chce zvýšiť.
  3. Protekcionistická politika znižuje konkurenčné sily (deformácia trhu). Riziko spočíva v neefektívnom prerozdeľovaní zdrojov. Chránené sú etablované odvetvia s nízkou inovačnou silou. Motivácia investovať do nových technológií zostáva príliš nízka.
  4. Kritériá používané na určenie odvetví hodných ochrany a kľúčových odvetví nie sú objektívne, ale podliehajú politickým vplyvom.
  5. V prípade elektromobilov by lacnejšie čínske modely mohli urýchliť dekarbonizáciu.
  6. Ekonomická teória by naznačovala, že mena krajiny, ktorá zvyšuje clá, by posilnila. Tým by sa však poprel účel vyšších ciel. Na pokus o reindustrializáciu je potrebné oslabenie vlastnej meny. Dovoz by mal byť drahší, vývoz lacnejší. Aby sa to podarilo, je potrebná voľnejšia menová politika v porovnaní s inými krajinami. To by však malo inflačné dôsledky. Najmä americký dolár je v súčasnosti podľa historických štandardov drahý (v reálnom efektívnom vyjadrení). Reálne efektívne ocenenie eura je však tiež mierne nadpriemerné. Toto pozorovanie opäť ukazuje, aký nebezpečný sa môže stať obchodný konflikt. Zvýšenie ciel a proticiel by mohlo viesť aj k špirále devalvácie meny.
  7. Zvýšená neistota spôsobená obchodným konfliktom by mohla znížiť ochotu spoločností riskovať. Podnikové investície by mohli byť pozastavené.

 

Od globálnej finančnej krízy v roku 2007 sa v krajinách G20 zvýšil počet protekcionistických opatrení obchodnej politiky. Vo všetkých krajinách G20 vstúpilo v období od novembra 2008 do roku 2021 (od októbra) do platnosti viac diskriminačných opatrení ako liberalizačných. Obzvlášť vysoký počet diskriminačných opatrení mali USA (7 376) a Čína (5 891).

 

Zhrnutie

Cielené zvýšenie ciel môže chrániť určité domáce priemyselné odvetvia pred lacným zahraničným vývozným tovarom. Zásah do voľného obchodu má zmysel, ak nie všetky krajiny majú rovnaké normy. Je však pravdepodobné, že sa zvýšia domáce ceny dotknutých tovarov. To je kompenzované pokračujúcou existenciou domáceho priemyslu. Čistý účinok by preto mohol byť pozitívny. Protekcionistické opatrenia majú dve hlavné riziká: po prvé, nemusia byť cielené a dobre premyslené. Odvetvia, ktoré sa neoplatí chrániť, by mohli byť dotované. Po druhé, obchodný konflikt by sa mohol vystupňovať. Hrozí špirála ciel, protismerných ciel a iných odvetných opatrení, napríklad špirála devalvácie meny. Táto neistota by mohla mať negatívny vplyv na investičné prostredie.

 

Upozornenie: Tento dokument je marketingový materiál. Všetky údaje pochádzajú od spoločnosti Erste Asset Management GmbH, pokiaľ nie je uvedené inak. Naše komunikačné jazyky sú nemčina a angličtina. Prospekt pre UCITS (vrátane všetkých zmien a doplnení) sa zverejňuje v súlade s ustanoveniami InvFG 2011 v aktuálne platnom znení. Informácie pre investorov podľa § 21 AIFMG sú pripravené pre alternatívne investičné fondy (AIF) spravované spoločnosťou Erste Asset Management GmbH v súlade s ustanoveniami AIFMG v spojení s InvFG 2011. Prospekt fondu, Informácie pre investorov podľa § 21 AIFMG a Dokument s kľúčovými informáciami sú k dispozícii v aktuálnom znení na internetovej stránke www.erste-am.com v sekcii povinné publikácie alebo ich možno získať v aktuálnom znení bezplatne v sídle správcovskej spoločnosti a v sídle depozitárskej banky. Presný dátum posledného zverejnenia prospektu fondu, jazyky, v ktorých je k dispozícii dokument s kľúčovými informáciami, a všetky ďalšie miesta, kde je možné dokumenty získať, sú k dispozícii na webovom sídle www.erste-am.com. Súhrn práv investorov je k dispozícii v nemčine a angličtine na webovej stránke www.erste-am.com/investor-rights, ako aj v sídle správcovskej spoločnosti. Správcovská spoločnosť môže rozhodnúť o zrušení opatrení, ktoré prijala v súvislosti s distribúciou podielových listov v zahraničí, s prihliadnutím na regulačné požiadavky. Naše analýzy a závery majú všeobecný charakter a nezohľadňujú individuálne potreby investorov z hľadiska príjmov, zdanenia a ochoty podstupovať riziko. Minulá výkonnosť nie je spoľahlivým ukazovateľom budúcej výkonnosti fondu. Upozorňujeme, že investície do cenných papierov so sebou okrem tu uvedených príležitostí prinášajú aj riziká. Hodnota akcií a ich výnosy môžu rásť a klesať. Pozitívny alebo negatívny vplyv na hodnotu investície môžu mať aj zmeny výmenných kurzov. Z tohto dôvodu môžete pri spätnom odkúpení akcií získať nižšiu sumu, ako bola vaša pôvodne investovaná suma. Osobám, ktoré majú záujem o kúpu podielov v investičných fondoch, odporúčame, aby si pred prijatím investičného rozhodnutia prečítali aktuálny(-é) prospekt(-y) fondu a Informácie pre investorov podľa § 21 AIFMG, najmä upozornenia na riziká, ktoré obsahujú. Ak je menou fondu iná mena ako domáca mena investora, zmeny príslušného výmenného kurzu môžu mať pozitívny alebo negatívny vplyv na hodnotu jeho investície a výšku nákladov vynaložených vo fonde - prepočítané na jeho domácu menu. Informácie o obmedzeniach predaja podielov fondu americkým občanom nájdete v príslušných informáciách v prospekte fondu a v Informáciách pre investorov podľa § 21 AIFMG. Tlačové chyby a omyly vyhradené.