Autor: Gerhard Winzer | Hlavný ekonóm EAM | Asset management slovenskej sporiteľne | 5 min. čítania

Infácia klesá a obavy z recesie sa zatiaľ nenaplnili. Rizikovým aktívam, najmä akciám, to prospieva. Riziko pokles však naďalej pretrváva. Čo by mohlo trhy čakať v druhej polovici roka?

Rast

Väčšina indikátorov naďalej poukazuje na slabý reálny hospodársky rast vo vyspelých ekonomikách (približne 1 % medzikvartálne a anualizovane).

Podobne vyzerajú aj odhady indexov nákupných manažérov pre niektoré významné ekonomiky. Celkovo však boli tieto reporty sklamaním z nasledujúcich dôvodov:

-          výrobný sektor zostáva slabý - ukazovatele svedčia o pokračujúcej stagnácii.

-          sektor služieb vykazuje známky spomalenia - v minulých mesiacoch ešte preukazovali rast.

Najmä v eurozóne boli údaje nákupných manažérov slabé - región v tomto smere stagnuje už od štvrtého štvrťroka 2022.

Hoci je pravdepodobnosť okamžitej recesie nízka, indikátory naznačujú pokračovanie nízkeho rastu. Slabnúca dynamika v sektore služieb predstavuje ďalšie riziko.

Technická recesia alebo reálna recesia

Dôležitý indikátor rastu ekonomiky USA – The Leading Economic Index - naznačuje pokles hrubého domáceho produktu (HDP). Stagnácia alebo dokonca mierny pokles HDP počas niekoľkých štvrťrokov sa označuje ako technická recesia, nemusí však znamenať reálnu recesiu.

Reálnou recesiou by bolo prudké a dlhotrvajúce zhoršenie situácie širokého rozsahu. Pokles ziskov podnikov vedie k zníženiu investícií a zamestnanosti. To znižuje príjmy, ktoré následne znižujú spotrebu. Roztočí sa tak špirála poklesu. Skúsenosti ukazujú, že také prostredie je hlavným nepriateľom akcií.

Menová politika

Recesie môžu mať mnoho príčin. V súčasnosti je v centre pozornosti reštriktívna menová politika centrálnych bánk. Minulé a budúce zvyšovanie úrokových sadzieb má tlmiaci účinok na rast ekonomiky až s časovým odstupom. Trvanie a sila tohto účinku sú neisté.

Účinok na infláciu je ešte neistejší. Skúsenosti z minulosti však ukazujú, že reštriktívna menová politika zavádzaná na obmedzenie inflácie vyvolala často recesiu.

Inflácia

Pomalý pokles inflácie v posledných týždňoch viedol centrálne banky k zvýšeniu inflačných očakávaní. V súlade s tým sa opäť zvýšili usmernenia pre budúce kľúčové úrokové sadzby.

Na budúci týždeň bude v eurozóne zverejnený rýchly odhad CPI (Index spotrebiteľských cien) za jún. Odhad jadrovej inflácie, (t. j. bez potravín a energií), je na úrovni 5,5 % medziročne, oproti májovému odhadu 5,3 %.

Klúčové úrokové sadzby

Aj vzhľadom na vyššie inflačné očakávania v eurozóne je pravdepodobné ďalšie zvyšovanie kľúčových sadzieb. V súčasnosti trh očakáva do konca roka zvýšenie o ďalších 50 bázických bodov. Hlavná refinančná sadzba ECB by tak dosiahla 4,5 %.

Britská centrálna banka nedávno prekvapila výrazným zvýšením sadzieb o 0,5 percentuálneho bodu na 5 %, po tom, ako infllácia v máji dosiahla medziročne 8,7 %, čo bolo prekvapivo vysoké číslo. Trhové ceny pritom odrážajú ďalšie zvýšenie sadzieb o viac ako jeden percentuálny bod do konca roka.

Americká centrálna banka, Fed, zostáva v boji proti inflácii rovnako jastrabia (očakáva zvyšovanie sadzieb), aj keď v júni ponechala kľúčové úrokové sadzby nezmenené. Horné pásmo kľúčovej úrokovej sadzby v súčasnosti predstavuje 5,25 %. Je to ale len príprava na ďalšie zvyšovania úrokových sadzieb. Predseda Fedu Jerome Powell vo svojich polročných vystúpeniach pred kongresovými výbormi predložil ďalšie zvyšovanie sadzieb.

Miera inflácie klesá, zostáva však výrazne nad cieľom centrálnych bánk.

Ak by sa inflácia stabilizovala nad cieľovou úrovňou centrálnej banky 2 %, napríklad na úrovni 3 %, dôvody by mohli byť štrukturálne. Demografické zmeny znamenajú napätie na trhu práce a klimatické zmeny a geostrategické napätie znamenajú vyššiu investičnú aktivitu. Otvorený zostáva aj možný vplyv nových technológií, predovšetkým umelej inteligencie, na zvyšovanie produktivity.

Je možné, že centrálne banky budú buď implicitne, alebo explicitne akceptovať vyššiu infláciu. Dôsledkom toho by bolo, že by nepretržite nevykonávali reštriktívnu politiku. Pokiaľ sa potom inflácia bude len málo pohybovať okolo novej hodnoty, bol by to pre finančný trh priaznivý scenár

Záver

Pravdepodobnosť okamžitej recesie je nízka. Bolo by však odvážne predpokladať, že inflácia bude naďalej klesať k cieľu centrálnej banky na úrovni 2 % bez "bolesti".

Ani stagnácia alebo technická recesia by však pravdepodobne nemala pre finančné trhy mimoriadne negatívne dôsledky.

Najdôležitejším scenárom ohrozenia trhov je naďalej reštriktívna menová politika centrálnych bánk. Tá by mohla tlmiť dopyt až do vyvolania recesie. Pravdepodobnosť takejto situácie je nepríjemne vysoká.