Autor: Jakub Jankových | Portfólio manažér| Asset manažment slovenskej sporiteľne | 6 min. čítania

Ponaučenie z 2022 a výhľad pre nový rok

Rok 2022 bol obzvlášť ťažkým rokom kedy sa zdalo, že na finančných troch nerastie takmer nič. Poďme si rozobrať v bodoch prečo to tak bolo.

1.         Inflácia

Ukázať prstom na pôvodcu najrýchlejšieho rastu cien za dekády nevieme. Svetová ekonomika je komplexný a prepojený mechanizmus, aj preto infláciu musíme prisúdiť viacerým faktorom:

                Monetárna politika – Európska centrálna banka si zvolila cestu záporných úrokov viac ako osem rokov. Spolu k nej sa pridali ďalšie centrálne banky, ktoré znížili úroky na historické minimá. K nulovým alebo záporným úrokom sa pridali nákupy aktív ako boli štátne dlhopisy. Tieto intervencie ďalej umelo tlačili „cenu peňazí“ nižšie a všeobecne ceny aktív vyššie.  

                Fiškálna politika – Monetárnej politike sa nepodarilo naštartovať infláciu, napriek veľmi uvoľnenej menovej politike a priblížiť ju k cieľu centrálnych bánk. Ten je rast inflácie na úrovni 2 % ročne. Ďalším nástrojom ako podporiť rast a nepriamo aj infláciu sa prirodzene stala fiškálna politika.  Inak povedané vyššie výdavky štátov v rôznych oblastiach. S príchodom pandémie vlády, začali zavádzať podporné balíky, aby spoločnosti neskrachovali a pomohli zvýšiť spotrebu. V USA dosiahol záchranný plán 10% HDP, po ňom nasledoval rovnako veľký balíček na obnovu infraštruktúry. V Európskej únii bol plán obnovy o niečo menších rozmerov. Každopádne, keď sú ekonomiky nad hranicou produkčných možností, čiže dopyt výrazne prevyšuje ponuku, tieto kroky automaticky tlačia na rast inflácie.

                Geopolitický a vojenský konflikt – Najväčším šokom bol pre svet vojenský konflikt na Ukrajine. Ten okrem politických konzekvencií, medzi ktorými bola izolácia Ruska mnohými vyspelými krajinami aj ekonomické.
Rusko, ako komoditná veľmoc použila komodity, hlavne tie energetické ako páku pri vyjednávaniach, predovšetkým s európskymi partnermi. Energetická závislosť Európy na Rusku sa plne obnažila po začatí konfliktu a snahe o odrazenia sa od Ruska viedla k energetickej kríze.  

                Nový trhový režim - Svet, v ktorom žijeme sa mení okolo nás. Postupný nástup protekcionizmu a bariér v medzinárodnom obchode je negatívnou správou pre korporácie aj spotrebiteľov, ako aj poukázal v nedávnej štúdií Medzinárodný menový fond. Produkčné obmedzenia nútia firmy konať a hľadať nové cesty získať suroviny alebo súčiastky do výroby. Počas pandémie sme pozorovali zmenu v dodávateľských reťazcoch, ktoré spôsobil lock-down v Číne a v iných krajinách. Svetový obchod začal prvýkrát od roku 2009 klesať. V spotrebiteľskom správaní prišlo rovnako zmeny súvisiace s pandémiou a vysoký rastom cien. V neposlednom rade je to aj nedostatok pracovnej sily, ktorý je spôsobený starnúcou populáciou už nie len vo vyspelých krajinách. V Číne došlo k najmenšiemu prírastku populácie od 60. rokov minulého storočia, kedy bol v krajine hladomor spôsobený ekonomickým experimentom Mao Zedonga, takzvaným veľkým skokom vpred. 

2.        Centrálne banky a zvyšovanie základných úrokových sadzieb

To, že úroky boli príliš nízke a raz narastú, vedeli ekonómovia už dlho. Najdôležitejšia otázka ale znela: “Za akých okolností by malo prísť k zvýšeniu sadzieb“? ECB držala základnú úrokovú sadzbu pod nulou takmer dekádu, čím chcela kúpiť niektorým krajinám čas na potrebné reformy. Návrat depozitných úrokových sadzieb do pozitívneho teritória, začali obchodníci nazývať “veľkou normalizáciou”. 

Centrálne banky zvyšujú úrokové miery do takého bodu, aby spotrebitelia tvorili úspory, za ktoré dostanú dobre zaplatené. Kvôli vyšším sadzbám spotrebitelia odkladajú svoju spotrebu do budúcna. Čím znižujú agregátny dopyt a tým pádom aj tlak na rast cien.

V prostredí rastúcich úrokových sadzieb sa prakticky žiadnym dlhopisom nedarilo.
Stres na finančných trhoch zapríčinil rozšírenie kreditných prirážok a to viac umocnil straty na podnikových dlhopisoch. Dlhopisy rozvíjajúcich trhov strácali aj pod ťarchou silného dolára.

3.        Silný dolár

Či sa nám to páči alebo nie, dolár je rezervnou a financujúcou menou sveta. Až dve tretiny svetového obchodu preteká cez americký dolár. Všetky centrálne banky držia doláre ako svoje devízové rezervy. Štáty aj korporácie si požičiavajú v dolároch. Preto je výmenný kurz rovnako aj úroková sadzba na dolári veľmi dôležitou premennou vo svetovej ekonomike.

Tým, že Fed (centrálna banka USA) riešil domáce problémy s infláciou a zvyšoval úrokové sadzby v USA, nepriamo tým vytváral problémy pre iných. Tých, ktorý doláre nutne pre svoje fungovanie potrebujú, práve kvôli medzinárodnému obchodu a zahraničným aktivitám. Dolár sa viacej žiadanejším ako jeho cena rástla. Ďalším problémom bol rast cien energetických komodít, ktoré sa za doláre obchodujú. To niektoré krajiny dohnalo do problémov. Príkladom je napríklad Srí Lanka, ktorá sa nevedela dostať k dolárom a plniť si svoje záväzky či už finančné alebo v medzinárodnom obchode.

4.        Akcie

Ani akcie nedokázali ochrániť investorov pred vysokou infláciou. Index MSCI World v eurách stratil v roku 2022 viac ako 18%. V najhoršom období v októbri strata predstavovala takmer 25%. Ak si ale širokospektrálny svetový index rozmeníme na drobné a pozrieme sa na sektory, tak zistíme, že jediným pozitívnym sektorom boli energetické spoločnosti. V americkom indexe S&P 500 si energetický sektor pripísal rekordné zisky, viac ako 60%. Na druhej strane, miláčik minulých rokov reprezentujúci technologické a rastové akcie, americký Nasdaq, skončil v strate takmer 30%. Britský FTSE 100 bol jedným z najlepším z rozvinutých ekonomík, ktorý ukončil rok tesne pod nulou. Najlepší akciový trh bol určite prekvapením pre každého. Jasným víťazom roku 2022 stala turecká burza. Turecká ekonomika sa pri tom zmieta v problémoch a ich inflácia dosiahla takmer 100%. Fond Erste Stock Istanbul investujúci do tureckých akcií si pripísal zisk 106,6%. Aj tento príklad nám ukazuje, že akcie rôzneho typu sa správajú inak.

5.        Korelácia medzi akciami a dlhopismi sa zmenila

V portfóliovom prístupe riadení investícií je hlavný dôraz kladený na kombinovanie aktív, ktoré sa nesprávajú rovnako, čiže ich korelácia je nulová alebo záporná. Korelácia vo finančnom svete znamená, že dve alebo viacero aktív má podobný vývoj ceny (vysoká korelácia), za určité obdobie podobne rastú alebo klesajú. Záporná korelácia znamená, že cena jedného aktíva a druhého klesá. Nekorelované aktíva nám dávajú diverzifikačný benefit, lebo sa aktíva vyvíjajú rozdielne (náhodne). Od roku 2000 sme žili v prostredí negatívnej korelácie medzi akciami a dlhopismi. Obrat nastal na začiatku roka 2022. Z veľkej časti je to spôsobené vysokou infláciou, z menšej panickým správaním investorov. Keď trh zasiahne výpredaj spôsobený šokom, investori sa správajú stádovito s jedinou víziou: získať hotovosť, čiže unikajú do bezpečia. Preto hovoríme, že v roku 2022 sa nebolo kam schovať. V modernej histórii (od 1926) sa nikdy nestalo, že by akcie aj dlhopisy zaznamenali rok, keď výkonnosť oboch aktív bola záporná v dvojciferných hodnotách.

Rok 2023

1.            Inflácia, centrálne banky a úrokové sadzby

Monetárna politika je jeden veľký fenomén, ktorý pôsobí na trhy, ale jeho hlavný efekt je oneskorený. Priemerné oneskorenie monetárnej politiky je jeden a pol až dva roky. Čo to vlastne znamená? Ak centrálne banky začali uťahovať opasky s lacnými peniazmi v roku 2022, jej plný efekt môžeme vidieť až v roku 2024. Konsenzus na trhu nám hovorí, že centrálne banky budú nútené znova znižovať úroky z dôvodu ekonomických škôd, ktoré pravdepodobne napáchali. Inflácia sa nakoniec priblíži k cieľu 2%. Divokou kartou v inflačných predikciách zostávajú komodity, najmä tie energetické. Akýkoľvek rast cien energií bude naďalej tlačiť na rast inflácie.

2.            Dlhopisové trhy

Výnosové krivky sú inverzné/prevrátené. Inak povedané krátkodobé splatnosti dlhopisov majú vyšší výnos do splatnosti ako dlhšie splatnosti. Investori preto nemusia podstupovať vyššie riziko v dlhých splatnostiach. Zaujímavé výnosy vieme dosiahnuť aj na krátkych splatnostiach pri pomerne nízkom riziku, či už sa jedná o štátne alebo podnikové dlhopisy. Dlhé splatnosti štátnych dlhopisov nemusia slúžiť ako bezpečné prístavy pre kapitál v čase neistoty ako to bolo v minulosti. Dôvodom je inflácia. Ak by sa nepodarilo infláciu utlmiť, inflačné očakávania by postupne ďalej rástli a dlhé splatnosti dlhopisov klesali na cene.

3.            Akciové trhy

Ako sme si napísali vyššie: nie sú akcie ako akcie. Rastové, hodnotové, dividendové akcie, každé sa správajú rozdielne v rôznych fázach ekonomického cyklu a to pôsobí na ich cenu a výkonnosť. Regióny a  sektory ďalej potvrdzujú pravidlo. Ekonomiky Európy a USA sa nachádzajú v prostredí neskoršej fázy expanzie ekonomického cyklu. Preto, aj keď sa objavujú hlasy, že smerujeme do recesie, neznamená to, že by sme mali celé portfólio vypredať a dať peniaze pod vankúš. Svetová ekonomika je veľká a rôzne regióny a krajiny sú v rôznych fázach. Príkladom nám môžu byť rozvíjajúce sa trhy, ktorých ekonomiky sa nachádzajú v sekulárnom raste.

Ako povedal jeden známy investor, do recesie vždy smerujeme, ak v nej práve nie sme. Trh je cyklický a rast rovnako aj pád je jeho súčasťou a súčasťou investovania.

Zdroj: AM SLSP