Autor: APA Finance / EAM oddelenie komunikácie | 8 min. čítania

Konflikt na Blízkom východe pokračuje: obavy z rozšírenia do iných krajín

Prebehli zhruba dva týždne po prekvapivých teroristických útokoch radikálneho islamského hnutia Hamas, vládnuceho v pásme Gazy na ciele v Izraeli. Krvavý konflikt v krajine stále neutícha. Téma vojny v tomto regióne naďalej dominuje aj na finančných a komoditných trhoch, pričom sa objavujú aj obavy o rozšírení tohto konfliktu do iných krajín Blízkeho východu.

Ceny zlata a ropy stúpajú

Od vypuknutia tejto krízy sa cena zlata výrazne zvýšila. Cena tohto vzácneho kovu, ktorý sa považuje za bezpečnú investíciu v čase kríz nedávno dosiahla 1980 USD za trójsku uncu (Zdroj: LSEG Datastream) a blíži sa k hranici 2000 USD.

Cena ropy taktiež stúpla, no nedávno časť tohto nárastu zmazala. Tesne pred vypuknutím konfliktu sa cena za barel ropy Brent (jeden barel je 159 litrov) pohybovala tesne pod 85 USD, pričom v poslednom období občas dosahovala necelých 94 USD. V utorok ráno sa cena ropy Brent držala nad 90 USD. (Zdroj: LSEG Datastream).

Upozorňujeme, že investície do cenných papierov zahŕňajú okrem príležitostí aj riziká.

Ako hovorí hlavný ekonóm Erste AM Gerhard Winzer, cena ropy je pravdepodobne najdôležitejšou kanálom ako sa tento konflikt bude prenášať na globálnu ekonomiku. Rýchly a silný nárast ceny by predstavoval cenový šok. To by znížilo kúpnu silu spotrebiteľov a firiem, zastavilo klesajúci trend inflácie a zvýšilo tlak na centrálne banky na ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb. Ekonomický sentiment by sa zhoršil a s ním aj výhľad na budúci rast. Všetky tieto faktory by taktiež zvýšili pravdepodobnosť globálnej recesie.

Hroziaca izraelská pozemná ofenzíva

Izraelská armáda od útoku Hamasu zo 7. októbra zbombardovala stovky cieľov v pásme Gazy a očakáva sa, že čoskoro začne ohlásená pozemná ofenzíva izraelskej armády v tejto oblasti. V kontexte toho Izrael v nedeľu večer masívne zintenzívnil nálety na pásmo Gazy, pričom Hamas hlási po útokoch najmenej 80 mŕtvych.

Izraelský minister obrany Yoav Galant predpokladá, že boje môžu trvať mesiace. "Môže to trvať mesiac, dva alebo tri, ale nakoniec nebude žiadny Hamas," povedal Galant v nedeľu. Predtým, ako sa Hamas stretne s izraelskými silami na zemi, „nepriateľ“ bude najprv čeliť leteckým útokom, povedal a dodal, že ďalšia fáza „príde čoskoro“. Izraelskou stratégiou je oslabiť Hamas v rámci prípravy na ďalšiu fázu vojenskej operácie, povedal pre US Fox TV podplukovník Jonathan Conricus.

Od začiatku vojny medzi Izraelom a Hamasom sa zvýšili aj útoky z Libanonu na Izrael. Existujú obavy, že Iránom podporovaná šiitská organizácia Hizballáh by mohla ešte viac zintenzívniť svoje útoky na Izrael. Hizballáh je považovaný za oveľa silnejší ako Hamas. Izraelská armáda obviňuje spojencov Hamasu, zo snahy zatiahnuť Libanon do vojny.
 

USA sa pripravuje na možné rozšírenie konfliktu

USA patrí medzi krajiny, ktoré majú obavy z rozšírenia konfliktu na Blízkom východe. "Máme obavy z možnej eskalácie," povedal v nedeľu pre televíziu ABC americký minister obrany Lloyd Austin. Podľa údajov Pentagonu bolo v posledných dňoch vykonaných niekoľko útokov alebo pokusov o útok bezpilotnými lietadlami na americké vojenské základne v Sýrii a Iraku. USA preto chcú zvýšiť svoju vojenskú prítomnosť na Blízkom východe, aby ochránili svoje vlastné jednotky a vyslali odstrašujúci odkaz. Austin cez víkend oznámil, že ďalšie jednotky sa presunú do východného Stredomoria, pričom USA už predtým presunuli niekoľko vojnových lodí do tejto oblasti.

Znepokojenie vyjadril aj americký minister zahraničia Antony Blinken. "Sme znepokojení," povedal Blinken v nedeľu NBC. "Podnikáme kroky, aby sme sa uistili, že dokážeme efektívne brániť našich ľudí a rázne reagovať, keď to bude potrebné." Zároveň zdôraznil, že USA nechcú ďalšiu eskaláciu konfliktu. "Nechceme, aby sa vznikol druhý alebo tretí front," zdôraznil Biden. "Nie je to v nikoho záujme a je to dôvod, prečo sme vyslali veľmi silný odkaz, aby sme sa pokúsili odradiť Hizballáh a Irán od otvorenia druhého frontu."

Diplomatické úsilie pokračuje

Snahy o diplomatické zvládnutie konfliktu sú tiež v plnom prúde, aj keď zatiaľ neúspešné. Lídri z celého sveta vyzvali cez víkend na summite na Blízkom východe v Káhire k prímeriu medzi Izraelom a Hamasom. To by malo okrem iného umožniť „masívnu“ humanitárnu pomoc pre trpiace civilné obyvateľstvo v pásme Gazy, konštatoval v sobotu v Káhire generálny tajomník OSN António Guterres. Medzitým na palestínske územie po dňoch čakania dorazili prvé nákladné autá s humanitárnymi zásobami. Pre 2,4 milióna obyvateľov palestínskeho územia je ale potrebné dodať „oveľa viac“ pomoci, povedal Guterres. Jordánsky kráľ Abdalláh II., ktorého krajina je už desaťročia mediátorom konfliktov na Blízkom východe tiež vyzval na okamžité prímerie.

Na konferencii však nebola vidieť nádej na zmiernenie napätia, čiastočne aj preto, že Izrael nebol pozvaný. Na summite sa zúčastnil aj predseda Rady EÚ Charles Michel a šéfovia vlád či ministri zahraničných vecí viacerých európskych krajín. Nechýbali ani zástupcovia Spojených štátov amerických, Ruska, Číny, Japonska a Kanady.

Minulý týždeň vetovali Spojené štáty v Bezpečnostnej rade OSN brazílsky návrh na vyriešenie krízy, ktorý bol zameraný na humanitárnu pomoc. Spojené štáty predložili svoj vlastný návrh Bezpečnostnej rade. Podľa diplomatických zdrojov sa návrh týka predovšetkým prepustenia rukojemníkov unesených Hamasom v pásme Gazy. Pôvodne nebolo jasné či a kedy bude možné toto uznesenie predložiť rade na hlasovanie. Tak či onak, veto zo strany Ruska sa považuje za pravdepodobné.

Centrálni bankári a ekonómovia sa obávajú možných ekonomických dôsledkov

Ekonómovia a centrálni bankári nedávno varovali pred možnými ekonomickými dopadmi, ktoré by mohla mať kríza na Blízkom východe. Konflikt by mohol predstavovať výzvy pre ekonomiku eurozóny, povedal šéf gréckej centrálnej banky Yannis Stournaras. „Vzhľadom na skutočnosť, že eurozóna zostáva veľkým dovozcom energie, bude to mať pravdepodobne stagflačný dopad, ak sa tento problém prehĺbi,“ povedal minulý týždeň pre Financial Times člen Rady guvernérov ECB.

Nahromadenie negatívnych šokov na strane ponuky (dodávateľské reťazce, cena plynu, cena ropy,...) by viedlo k zvýšeniu dlhodobých inflačných očakávaní, píše hlavný ekonóm Gerhard Winzer. Zo strany centrálnych bánk by zrejme bolo potrebné na zníženie inflácie presadiť ešte reštriktívnejšiu menovú politiku, teda výrazne vyššie úrokové sadzby.