Autor: Erste AM Communications | Erste Asset Management | 3 min. čítania

Hlavy štátov vedúcich priemyselných krajín - skupiny G7 nedávno dosiahli na samite dohodu o klimatických cieľoch, pláne očkovania pre chudobné krajiny aj spoločné smerovanie voči Číne. Pre G7 bol samit, ktorý sa konal v britskom letovisku Carbis Bay, akýmsi reštartom po zmene moci v Bielom dome.

„Amerika na prvom mieste“ - politika obmedzeného vývozu bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa spôsobila  takmer rozkol v rámci skupiny G7 . Úradujúci americký prezident Joe Biden sa však  čoraz viac spolieha na multilaterálnu spoluprácu a dobré vzťahy so spriateľenými krajinami. Nemecká kancelárka Angela Merkelová hovorila o úspešnom reštarte skupiny G7. Ústredným uznesením samitu bol záväzok poskytnúť chudobnejším krajinám väčšiu podporu pri vakcinácii v boji proti koronapandémii. Podľa záverečnej správy ide o záväzky týkajúce sa viac ako 870 miliónov dávok vakcín, z ktorých polovica sa má dodať do konca roka krajinám v núdzi. Niektoré organizácie považujú záväzky za nedostatočné. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje potrebu v chudobných krajinách na 11 miliárd dávok.

Cieľom skupiny G7 je uhlíková neutralita do roku 2050

Dôležitú úlohu zohrala aj politika v oblasti zmeny klímy priemyselných krajín. Za vlády Donalda Trumpa, USA odstúpili od parížskej klimatickej dohody. Biden zvrátil toto odstúpenie a umožnil tak spoločný postup. Krajiny G7 sa dohodli na znížení emisií oxidu uhličitého do roku 2030 v porovnaní s rokom 2010 približne o polovicu. Úplná klimatická neutralita by sa mala dosiahnuť najneskôr do roku 2050. To znamená, že sa nebude uvoľňovať žiadny oxid uhličitý, alebo že emisie CO2 budú plnohodnotne kompenzované.

Rozsiahly program pomoc je určený na podporu rozvojových krajín pri téme klimatickej zmeny. Iniciatíva s názvom „Build Back Better World“ („B3W“) má podľa G7 za cieľ poskytnúť investície v miliardách dolárov do infraštruktúry pre krajiny s nízkym príjmom. Samotné Nemecko chce najneskôr do roku 2025 zvýšiť svoj ročný príspevok na pomoc v oblasti infraštruktúry zo štyroch na šesť miliárd eur.

Minimálna sadzba dane pre spravodlivú hospodársku súťaž

Diskutovalo sa aj o minimálnom zdanení pre spoločnosti, ktoré by bolo vo všetkých krajinách rovnaké s cieľom prekonať v budúcnosti daňové medzery. Skupina G7 sa dohodla na minimálnej sadzbe dane vo výške 15 %; tento návrh má byť predstavený v júli väčšej skupine krajín G20. Zatiaľ čo skupinu G7  tvorí USA, Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Japonsko a Kanada, skupina G20 zahŕňa aj ďalšie popredné ekonomiky ako Čína, Južná Kórea, Argentína, Austrália, Brazília, India, Indonézia, Mexiko, Rusko a k tomu Saudská Arábia, Južná Afrika a Turecko.

Podľa vyhlásenia G7 táto spolupráca vytvorí spravodlivejšie podmienky hospodárskej súťaže, prinesie väčšie daňové príjmy a zakročí proti daňovým únikom. Programy hospodárskych stimulov v boji proti kríze veľmi zaťažili národné rozpočty niektorých krajín, čo je pravdepodobne jeden z dôvodov snahy o spravodlivé rozdelenie daňových príjmov.

Skupina G7 reaguje na rýchly nárast moci v Číne

 Samitu dominovala aj téma spoločného postoja voči Číne. Pretože nielen zmena smerovania Joe Bidena, ale aj rýchly vzostup Číny by v súčasnosti mali prispieť k väčšej spolupráci skupiny G7. Skupina G7 sa chce postaviť čínskej „novej hodvábnej ceste“ a zvýšenému vplyvu tejto krajiny na svet, prostredníctvom vlastnej iniciatívy v oblasti infraštruktúry. Americký senát už rozhodol o investícii v objeme 250 miliárd dolárov do technológií na potlačenie globálneho vplyvu Číny.

Investičné stimuly skupiny G7 v chudobných krajinách, ktoré navrhol Joe Biden, by mali byť vnímané aj v tomto kontexte. Západné priemyselné krajiny sa už nechcú pozerať na to, ako Čína získava vplyv.

Nakoniec vo svojej správe skupina G7 výslovne vyzvala Čínu, aby dodržiavala ľudské práva a slobody. Konkrétne však boli krajiny G7 rozporuplné v otázke čínskej politiky. Zatiaľ čo USA požadujú čo najtvrdší smer, nemecká kancelárka Merkelová sa chce čo najviac vyhnúť konfrontácii. Pre veľa nemeckých spoločností, napríklad z automobilového alebo strojárskeho priemyslu, je Čína veľmi dôležitým partnerským trhom.

NATO tiež na svojom poslednom samite sprísnilo svoj kritický postoj voči Číne. Ciele Číny a jej sebavedomé vystupovanie predstavujú podľa záverečnej deklarácie NATO „systémové výzvy“ pre medzinárodný poriadok založený na pravidlách a oblasti dôležité pre bezpečnosť Aliancie.

Originálny zdroj informácie: https://blog.de.erste-am.com/der-westen-ist-zurueck-g-7-beschliessen-klimaziele-impfprogramme-und-china-kurs/