Autor: Alexander Weiss | Commodities Specialist | Erste Asset Management | 5 min.čítania

Námornou bránou sveta - Suezským prieplavom prechádza ročne takmer 20 000 lodí (vyše 50 za deň) a zvyčajne sa jedná o pomerne bežné manévre.
Akonáhle sa však niečo pokazí, stáva sa to spúšťačom lavíny internetových vtipov. Dobrým príkladom toho je jedna z najväčších nákladných lodí na svete, takmer 400 metrov dlhá loď, ktorá kvôli piesočnej búrke uviazla v úzkej časti kanála.

Webové stránky ako napríklad https://istheshipstillstuck.com/ priniesli viacero zaujímavých mém, či internetových vtipov o tejto kurióznej situácii. Nehoda spôsobila v skutočnosti obrovské problémy v námornom obchode vo svetovom meradle - dodávky sa oneskorili a stihli výrazným spôsobom narušiť dodávateľské reťazce a to v čase, keď už boli výrobné kapacity na hranici svojich produkčných možností.
Mnoho lodí sa muselo vydať alternatívnou cestou okolo Mysu dobrej nádeje - čo malo za následok dlhší čas prepravy. Výsledok - vyššie náklady na prepravu a oneskorené dodávky sa čoskoro prejavili aj v Európe.
 

Suezský prieplav

Suezským prieplavom prúdi zhruba okolo 12% globálneho obchodu a takmer tretinu predstavuje preprava kontajnerov. Niet sa čomu diviť, je to jedna z najrušnejších námorných trás na svete medzi Európou a Čínou.

Všeobecne predstavuje lodná doprava dominantné postavenie – 80 % svetového obchodu sa uskutočňuje takýmto spôsobom. Toto číslo v posledných rokoch značne narástlo, spolu s väčšími loďami a vyššími výrobnými kapacitami.

Vývoj lodnej dopravy vo svete je jedným z najviac viditeľných znakov globalizácie svetového hospodárstva a v posledných rokoch ako taký pôsobil tlmiaco proti inflácii
Udalosti, akým bolo fiasko v Suezskom prieplave nám však jasne ukazujú, aké zraniteľné sú globálne dodávateľské reťazce a ako dokážu ešte viac sťažiť už aj tak zložitú situáciu v globálnych dodávateľských reťazcoch, ak je blokovaných iba niekoľko zásadných bodov v preprave.

Hlavné prepravné trasy

Suezský prieplav nie je jedinou úžinou v globálnej lodnej doprave - lode, ktoré sa plavia zo Šanghaja do Rotterdamu, dokonca prechádzajú cez tri takéto strategicky dôležité body: Melacký prieliv, Adenský záliv a Suezský prieplav.
Melacký prieliv je najkratšou cestou z Tichého do Indického oceánu. Je to hlavná obchodná trasa pre lode, ktoré sa chcú plaviť z Juhočínskeho mora do Európy, Afriky alebo na Blízky východ. Kvôli vzostupu Ázie, najmä Číny, sa Melacký prieliv stal najdôležitejšiu morskou úžinou na svete- ročne cez ňu prúdi okolo 40% svetového obchodu.

Eskalácia vzťahov medzi Čínou a Indiou by teda mohla zastaviť veľkú časť svetového obchodu. Niet divu, že Čína hľadá alternatívne obchodné cesty, napríklad rozšírenie železničnej siete do Európy.
 

Prepravné lode na svojej ceste z Ázie do Európy si môžu v zásade zvoliť medzi dvoma prepravnými prúdmi: kratší variant cez Adenský záliv a Suezský prieplav alebo dlhší variant okolo Mysu dobrej nádeje. Za normálnych okolností si väčšina lodí zvolí kratšiu trasu, pretože je dôležité dostať tovar do cieľového prístavu čo najskôr.

Prechod Suezským prieplavom je spojený aj úžinou Bab al-Mandab, čo je úžina s veľkým strategickým a hospodárskym významom spájajúca Červené more na severozápade s Adenským zálivom a na juhovýchode s Indickým oceánom. Hneď potom hraničí s Jemenom, ktorý je už roky v občianskej vojne a na druhej s Džibutskom. To robí z Džibutska strategicky veľmi významnú krajinu z pohľadu medzinárodného obchodu. Najväčšia zámorská základňa francúzskej Cudzineckej légie sa nachádza práve v Džibutsku. Japonsko tam otvorilo v roku 2011 po prvý krát od konca druhej svetovej vojny svoju zámorskú vojenskú základňu. Po operáciách v boji proti pirátstvu v roku 2009 Čína tiež natrvalo umiestnila námorné jednotky v Adenskom zálive a otvorila vojenskú základňu v Džibutsku. USA majú svoju jedinú a stálu vojenskú základňu v Afrike a to zhodou okolností tiež v Džibutsku.

Vojenské výhražné gestá, či nebodaj skutočný konflikt o jednu z týchto úžin by v krátkodobom horizonte mohol spôsobiť prudký nárast cien surovín a tovaru. Treba mať na pamäti napätú situáciu v Hormuzskom prielive, ktorá spôsobila prudký nárast cien ropy – krátkodobo špekulovalo, že blokáda Hormuzského prielivu môže poslať cenu barelu ropy začiatkom roku 2020 nad 100 dolárov, čo si už ale dnes ťažko vieme predstaviť.

Inflačný šok

Kontajnerovú loď Ever Given sa medzičasom podarilo uvoľniť. Následkom vzniknutej situácie sú právne spory o to, kto musí znášať vzniknuté škody a loď sa stále nachádza v Suezskom prieplave.
Nešťastie Ever Given spôsobilo inflačný šok v najhoršom možnom momente. Dôsledkom opätovného globálneho otvorenia prieplavu poskočili tarify za lodnú prepravu na veľmi vysoké úrovne a v súčasnosti stúpajú naďalej. U mnohých výrobkov, ako napríklad spotrebnej elektroniky alebo úžitkových vozidiel sa dodacie lehoty enormne predĺžili.

Pre investorov, ktorí sa chcú chrániť pred infláciou

Existujú rôzne spôsoby ochrany úspor pre klientov, ktoré by mohli zvážiť v boji proti inflácii. Reálne finančné aktíva (Real Assets) prichádzajú do úvahy ako jedna z nich.
Fond ERSTE REAL ASSETS investuje peňažné prostriedky prevažne do kombinácie približne 50 % globálnych akcií, 17 % realitných fondov a 33 % zlata (predovšetkým spôsobom Exchange Traded Commodities (ETC). [1] Taktická alokácia investícií je pravidelne vyvažovaná. [2]
Upozornenie:
[1] Nadobudnutie spôsobom Exchange Traded Commodities (investičný nástroj sledujúci výkonnosť podkladového indexu). Fyzické dodávanie drahých kovov nie je možné.

[2] Vzhľadom na to, že sa finančné trhy neustále menia a vyvíjajú, musíme aj my prispôsobovať naše fondy- nielen pomocou zmeny taktickej alokácie (TAA), ale aj strategickej alokácie (SAA) fondu. V rámci aktívne riadeného fondu, ktorého cieľom je manažovať riziká a generovať výnosy zmenou alokácie – rozloženia jednotlivých váh aktív v portfóliu sa môžu meniť.
Poznámka: Z minulej výnosnosti nemožno vyvodzovať závery týkajúce sa vývoja v budúcnosti.

Originálny zdroj informácie: https://blog.de.erste-am.com/was-rohstoffe-inflation-und-schifffahrt-gemeinsam-haben/