Autor: Zak Tim Kay Salmutter| Senior Portfolio Manager| Erste Asset Management| 3 min. čítania

Ak sa ekonomike darí, tiež sa darí nám všetkým. Ako dobre si však bude počínať ekonomika v nasledujúcich rokoch? Scenár, ktorý niektorí ekonómovia považujú za realistický, je, že vstúpime do „sekulárnej stagnácie“. Alebo už v nej sme. Čo tým myslia?

Sekulárnu stagnáciu charakterizuje dlhotrvajúci („sekulárny“) nízky ekonomický rast („stagnácia“). Centrálne banky zvyčajne znižujú úrokové sadzby počas recesií alebo v obdobiach nízkeho rastu, aby bolo pre spoločnosti atraktívnejšie navyšovanie kapitálu a investície. V sekulárnej stagnácii to však nie je možné.

Ak sú kľúčové úrokové sadzby už veľmi nízke, nemožno ich už znížiť o niekoľko percentuálnych bodov. To vedie k zdanlivo paradoxnej situácii, že primárne úrokové sadzby pri nulovom percente sú príliš vysoké na to, aby spôsobili obrat. To znamená, že úrokové sadzby zostanú nízke bez toho, aby vyvolali akékoľvek trvalé stimuly pre ekonomiku.

                                            Výnosy 10-ročných štátnych dlhopisov upravené o infláciu

Prečo spoločnosti investujú tak málo?

Existuje niekoľko dôvodov. Nízky alebo dokonca negatívny rast populácie znamená, že celkový ekonomický dopyt, a teda aj potreba investícií, sú nižšie. Investície sú preto menej ziskové.

Rast produktivity v krajinách OECD navyše už niekoľko rokov spomaľuje. To môže byť prekvapením vzhľadom na znateľný technologický pokrok.

V minulosti sa však preukázalo, že technologický pokrok sa často dostáva do širších oblastí hospodárstva až so znateľným oneskorením niekoľkých rokov alebo desaťročí. Progres sa navyše nemusí odrážať v hrubom domácom produkte (HDP) ani vo vyšších ziskoch spoločností.

Spomeňme si na množstvo bezplatných digitálnych služieb. V posledných niekoľkých desaťročiach došlo k zvýšeniu koncentrácie na trhu v niektorých priemyselných odvetviach. Čím má spoločnosť väčšiu trhovú silu, tým menej je u nej potrebné investovať, aby zostala konkurencieschopná.

                                                                                Rast produktivity v USA a eurozóne?
                                                                                    Legenda: USA, Eurozóna, trend

Čo sa dá urobiť

Menová politika naráža v sekulárnej stagnácii na svoje limity. V bezhotovostnej spoločnosti by bolo teoreticky možné znížiť úrokové sadzby hlboko pod nulu, čo by prinieslo zisk aj pri investíciách s nízkymi výnosmi. Tento prípad, o ktorom diskutujú ekonómovia, pravdepodobne zostane v dohľadnej budúcnosti len teoretickým prípadom.
Ďalšou možnosťou, ktorá je už v praxi, je zníženie výnosových prémií za kreditné riziko (rizikové prémie) prostredníctvom podpory nákupu cenných papierov centrálnymi bankami.

Získavanie kapitálu prostredníctvom tohto kanálu je pre spoločnosti výhodné. Nevýhoda pre investorov: výnosy na trhoch sú čoraz nižšie. Potenciálne výhody tejto stratégie sú navyše vyvážené rizikami. Ocenenie, teda pomer návratnosti k riziku, je čoraz drahšie. To znamená, že sa zvyšuje aj riziko závažných nadhodnotení (bublín).

Táto tendencia tiež zvyšuje nerovnosť v spoločnosti, pretože tí, ktorí už majú bohatstva veľa, z toho majú úžitok. Centrálne banky musia byť preto pri tomto nástroji mimoriadne opatrné, aby nespôsobili väčšie škody ako pomoc.

Alternatívou k ultraexpanzívnej menovej politike by bola silnejšia úloha fiškálnej politiky. Vládne investície do infraštruktúry, napríklad aj pokiaľ ide o problémy zmeny podnebia, by mohli čiastočne nahradiť nedostatok dopytu zo strany súkromných domácností a spoločností.

Takéto investície by navyše mohli tiež zvýšiť ziskovosť súkromných investícií. Inštitúcie ako Medzinárodný menový fond (MMF), ktoré v minulosti neboli známe obhajovaním dopytovej hospodárskej politiky, uznali potrebu väčšej úlohy štátu. Uvidí sa, či je tu politická vôľa vzhľadom na súčasnú rekordnú úroveň dlhu.

Záver

Popísaný prípad sekulárnej stagnácie nie je iba teoretický. Ukážkovým príkladom ekonomiky, ktorá je v takejto situácii už niekoľko rokov, je Japonsko. Možno tu nájsť hlavné charakteristiky sekulárnej stagnácie: nízky populačný rast, nízky ekonomický rast, nízke úrokové sadzby, nízka inflácia. A všeobecne nízka návratnosť na kapitálových trhoch. Zdá sa, že Európa sa zjavne uberá podobným smerom. USA by od toho tiež nemali byť ďaleko.

Situáciu celkovo prehĺbil COVID-19, a to aj napriek pozitívnym aspektom, ako je zrýchlenie digitalizácie. Trendy ako klesajúci rast populácie bude z dlhodobého hľadiska ťažké zvrátiť, rovnako ako bezmocnosť centrálnych bánk.
Uvidí sa, či sa japonskému scenáru dá v strednodobom horizonte vyhnúť. Ak je to vôbec pravdepodobné, bude to úspešné pri väčšej konkurencii, menej nerovnomerne rozloženej spoločnosti a zmene paradigmy smerom k výrazne väčšej úlohe štátnych investícií.

Všetky články z našej novej série „Dlhodobý výhľad“: https://blog.de.erste-am.com/dossier/longterm-outlook/

Originálny zdroj informácie: https://blog.de.erste-am.com/droht-uns-die-saekulare-stagnation/