Autor: Gerhard Winzer 

Pandémia koronavírusu predstavuje globálnu zdravotnú, hospodársku a finančnú krízu.

Termín „koronacesia“ sa zrodil ako spojenie pre koronavírus a recesiu. Ústrednou otázkou je, aká závažná je situácia a ako dlho bude trvať.

Rýchlosť šírenia je závratná. Včerajšie pesimistické scenáre vývoja pandémie sú dnes už optimistickejšie.

Čo sa deje so systémom zdravotnej starostlivosti?

Vysoká miera rastu potvrdených nových infekcií mimo Ázie vyvoláva obavy. Jedným z dôvodov je to, že približne 5 % prípadov vyžaduje hospitalizáciu a intenzívnu starostlivosť. Ak bude počet závažných problémov vyšší a počet nemocničných lôžok nižší, prípady úmrtí budú rásť.

Aby sa predišlo ochromeniu zdravotníctva, mnoho vlád zaviedlo drastické opatrenia na zabránenie šírenia, ako napríklad obmedzenia vycestovania. Kľúčovým slovom sa stáva „sociálna zdržanlivosť“

Ako výrazné budú a ako dlho vydržia opatrenia sociálnej izolácie, závisí od niekoľkých faktorov:

• V akej miere sa môže rýchlosť nákazy spomaliť? Kedy bude použiteľný liek alebo vakcína?
• Kedy budú k dispozícii dostatočné testovacie súpravy, ochranné vybavenie a nemocničné lôžka?
• Kedy sa vybuduje postup na sledovanie kontaktov nakazených (contact tracing)?

Rovnako ako dve strany tej istej mince, prijaté opatrenia na jednej strane obmedzujú šírenie vírusu, ale na druhej strane rozkladajú časť hrubého domáceho produktu.

Suma tovaru a služieb vyrobených v konkrétnom období, čistý export krajiny, meraná v určitej mene tvoria hrubý domáci produkt (HDP).

Aké sú vedľajšie účinky?

Ak sa nikto neubytuje v hoteli, nevyužije lietadalo a nik sa nepôjde najesť do reštaurácie, tak neprebehne žiadna peňažná transakcia, ktorá by predstavovala príspevok do HDP. 

V tejto chvíli zdravie dominuje pred blahobytom, pretože dopad na hospodárstvo je enormný. Odhady sa líšia, ale v priebehu troch mesiacov by sa HDP mohol prepadnúť medzi 5 až 10 %, v závislosti od krajiny.

Aj keď je to významné, stále to nie je jadro hospodárskeho problému. V skutočnosti ide o takzvaný efekt hromadenia druhotných účinkov. Ak dôjde k významnému poklesu obratu spoločnosti, fixné náklady sú pokryté, ale iba na krátky čas.

Hrozí riziko bankrotu súkromných spoločností, úverová brzda (banky neposkytujú pôžičky) a v neposlednom rade zvýšenie miery nezamestnanosti.

Vyrábanie peňazí „zo vzduchu“

Aj keď sú opatrenia na zabránenie šíreniu vírusu tvrdé, rozsiahle sú aj podporné opatrenia na predchádzanie depresie (pretrvávajúca, silná recesia).

Centrálne banky na celom svete znižujú kľúčovú úrokovú sadzbu na 0 %, čím zvyšujú množstvo peňazí bilancie centrálnej banky do závratných výšok. Zabezpečujú vysokú a výhodnú likviditu pre banky, pripravujú nákupné programy pre štátne a podnikové dlhopisy a skúšajú bojovať s nefunkčným kapitálovým trhom (pozri nižšie).

Najsilnejšou „zbraňou“ centrálnej banky je to, že má kontrolu nad celkovým množstvom peňazí v ekonomike a dokáže ho podľa potreby zvyšovať. S takouto možnosťou sa samozrejme musí zaobchádzať opatrne. Hlavnou funkciou centrálnej banky je veriteľ poslednej inštancie. Ak nikto iný nepožičiava, centrálna banka túto funkciu prevezme, predovšetkým počas krízy.

Najsilnejšou „zbraňou“ sú daňové príjmy

Najsilnejšou „zbraňou“ štátnej pokladnice (ministerstva financií) v oblasti krízového riadenia sú celkové daňové príjmy, súčasné a budúce.

Takto je možné mať pracujúcich na kratší pracovný úväzok, vyplácať dávky v nezamestnanosti, garantovať podnikové pôžičky alebo dlhopisy, prevziať zdravotné poistenie, zaručiť priamu pomoc a odložiť dane a povinnosti.

Teoreticky by ministerstvo financií mohlo priamo nahradiť výpadok dopytu (pokles predaja) spoločností. V súčasnosti je však pomoc prevažne nepriama.

V minulosti sa podniklo veľa opatrení na boj proti krízam. Novinkou je teraz vysoký stupeň interakcie medzi centrálnou bankou a ministerstvom financií.

Ministerstvo financií čiastočne garantuje (v niektorých krajinách) dlhopisy ktoré centrálna banka nakupuje. Centrálna banka predovšetkým nakupuje dlhopisy, ktoré predtým emitoval štát.

Čo sú to ,,helicopter money”?

Prechod na tzv. „helicopter money“ (novovytvorené peniaze centrálnej banky, ktoré sa vyplácajú priamo štátu alebo občanom), nie je zriedkavosťou, ale plynulým vývojom. Vo svojej úplnej podobe by centrálna banka priamo alebo nepriamo prevádzala peniaze prostredníctvom ministerstva financií na všetkých občanov.

O tomto kroku sa v súčasnosti diskutuje v USA. Kľúčovým odkazom všetkých strán zapojených do hospodárskej politiky znie „nech to stojí, koľko chce” aby zachytili možné účinky sekundárnych efektov.

Účastníci trhu prekvapení vývojom

Účastníci trhu boli týmto vývojom tiež prekvapení. Keďže sa kľúčový ekonomický scenár od začiatku roka výrazne zmenil z „oživenia globálnej ekonomiky v roku 2020“ na „pokles v prvej polovici roka s rizikom spomalenia rastu“, bol pohyb cien na trhu prudký.

Po výraznom poklese akcií a podnikových dlhopisov sa teraz prejavuje prudký pokles ekonomickej výkonnosti v prvej polovici roka. Kľúčovou otázkou pre investičné rozhodnutie je, či a kedy dôjde k hospodárskej obnove.

Okrem klesajúcich cien akcií prudko klesla aj likvidita pri obchodovaní s cennými papiermi. S mnohými cennými papiermi sa môže obchodovať len za vyššiu cenu alebo prémiu.

Tento jav je známy z predchádzajúcich období krízy. Zvýšená neistota vedie súčasne k výpredaju, ktorý zvyšuje pohyb cien na trhu.

Okrem toho existujú technické charakteristiky trhu, ktoré ďalej posilňujú cenový pohyb (vysoký podiel pasívnych fondov ETF, deregulácia, kvantitatívne signály). Centrálne banky reagujú na tento pokles likvidity na trhu rozsiahlymi programami nákupu dlhopisov.

Výnimočné prostredie

Súčasné prostredie je výnimočné. Zatieni predošlé krízy od druhej svetovej vojny. Aby sme sa odvážili nazrieť do budúcnosti, je vhodné navrhnúť scenáre.

• Scenár 1: Po prudkom poklese v prvej polovici roka dôjde v druhej polovici roka k hospodárskemu oživeniu. Opatrenia na potlačenie vírusu sa znižujú a opatrenia na potlačenie sekundárnych účinkov (pozri vyššie) boli úspešné.
  Ekonomický rast má v priebehu času podobu písmena „V“, a v takom prípade sú akcie obľúbenou investíciou. 
• Scenár 2: Ekonomika sa zotavuje pomaly, pretože opatrenia hospodárskej politiky fungujú iba v obmedzenej miere. Nálada zostáva utlmená a vytvára tlak na investície, spotrebu a trh práce. Obnova sa začne až v priebehu budúceho roka.
  Hovorí sa o scenári „U“, pretože tento zlom nie je roklina, ale údolie. Tento scenár hovorí o zmiešanom (široko diverzifikovanom) portfóliu.
• Scenár 3: V dohľadnej budúcnosti nenastane oživenie. Opatrenia na zamedzenie môžu trvať dlhšie, ako sa očakávalo a podporné opatrenia nemusia byť dostatočne účinné.
  Hovorí sa tu o scenári „L“. Toto prostredie nahráva bezpečným investíciám (štátne dlhopisy).

Záver:

Prvé znateľné uvoľnenie alebo zotavenie v rizikových triedach cenných papierov, ako sú akcie a podnikové dlhopisy sa pravdepodobne uskutoční až vtedy, keď sa bude dať predvídať koniec zamedzujúcich opatrení a zároveň, keď dôveryhodnosť podporných opatrení preváži negatívne ekonomické dopady.

Originálny zdroj informácie: https://blog.de.erste-am.com/coronacession/