Autor: Gerhard Winzer 

Väčšina makroekonomických indikátor naďalej poukazuje na spomalenie hospodárskeho rastu globálnej ekonomiky. Index nákupných manažérov (PMI) výrobného sektora pokračoval v klesajúcom trende aj počas februára, čo je dôkazom pokračujúcich problémov v tomto odvetví. Vidíme len malo signálov, že by súčasný negatívny trend mal skončiť behom nasledujúcich mesiacoch a to zvyšuje rizikovú averziu u investorov. Centrálne banky na súčasný trend v ekonomike reagovali, a zastavili naplánované  zvýšenie úrokových sadzieb. Dokonca v niektorých prípadoch aj uvoľnili menovú politiku. Zároveň sme mohli vidieť stabilizáciu na finančnom trhu, ktorá pravdepodobne ráta so stabilizovaním ekonomického rastu. Lenže ako toto divergujúce správanie sa medzi finančným trhom a reálnom ekonomikou dopadne?

„Normálne" spomalenie

Na spomalenie ekonomického rastu vplýva aj takzvaná „normalizácia“, v zmysle, že ekonomický rast spomaľuje na úrovne dlhodobého potenciálneho rastu. Doteraz sme rástli nad potenciálny dlhodobý rast, čo nebolo udržateľné. Navyše uťahovanie menovej politiky a zníženie likvidity zo strany centrálnych bánk, zvýšilo neistotu a to malo takisto vplyv na súčasnú situáciu.

Centrálne banky znižujú likviditu

Vzhľadom na silný ekonomický rast v posledných rokoch, sa niektoré centrálne banky vo vyspelých krajinách rozhodli začať s postupnou normalizáciou menovej poitiky. To znamená rast úrokovej miery z ultranízkych úrovní a skončenie programu nákupu vládnych dlhopisov a postupné znižovanie bilancie centrálnej banky (aj ukončenie reinvestícii). Táto kombinácia mala negatívny dopad na peňažnú zásobu M0, ktorá zaznamenala obrovskú expanziu počas predchádzajúceho cyklu (uvoľňovania menovej politiky). 

Čínsky nebankový sektor sa zmenšuje  

Niektoré rozvíjajúce sa krajiny zaznamenali problémy, potom čo Fed začal zvyšovať základnú úrokovú sadzbu. V Čine sa centrálna vláda zamerala, okrem iného aj na zmenšovanie nebankového sektora. Takzvaný tieňový bankový sektor, domáce spoločnosti využívajú na financovanie, avšak tento sektor nie je regulovaný a preto je
potenciálne nebezpečný pre stabilitu finančného systému ako takého. Čínska vláda sa tak snaží znížiť veľký podiel dlhu k nominálnemu HDP a zabrániť ďalšiemu rastu, čo samozrejme spôsobilo k spomaleniu rastu úverov v krajine.

Obavy na trhu opäť rastú

Obavy o ďalší vývoj budúcich vzťahov medzi dvoma ekonomickými blokmi za opäť zvýšili. Obchodná vojna medzi USA a Čínou je len jedným z mnohých frontov. Chaotický Brexit a otázky ohľadne integrity eurozóny, kvôli Taliansku,  rovnako skomplikovali situáciu. 

Sentiment v korporátnom sektore sa zhoršuje 

Zhoršenie sentimentu podnikov je priamym dôsledkom spomínanej kombinácie faktorov, to malo vplyv aj na investície (capex) korporácii. Naopak, rast zamestnanosti ostal relatívne silný (nízka nezamestnanosť), osobné príjmy a spotreba  rovnako rástli. Lenže treba zdôrazniť, že vývoj na pracovnom trhu patrí k oneskoreným ekonomickým indikátorom. Aj keď prekvapivo nízky rast pracovných miest v USA vo februári (+20 tis.) je v porovnaním s 5-ročným priemerom +215 tis. iba štatistickou odchýlkou, zhoršený trhový sentiment to príliš nepodporilo.

Rast na finančnom trhu  

Finančný trh reagoval na zhoršujúce sa makroekonomické prostredie drastickým výpredajom rizikových aktív v štvrtom kvartáli 2018. Benchmark pozitívnych prekvapení bol nízko a ako potom došlo k týmto udalostiam:

• Niektoré kľúčové centrálne banky uvoľnili menovú politiku. Treba dodať, že započítané zvyšovanie úrokovej miery v USA, sa prakticky doslova zmizlo. Na druhú stranu rast miezd postavil Fed do zložitej situácie, má sa sústrediť na zamestnanosť alebo na infláciu? Rast priemernej hodinovej mzdy v mesiaci februári skončilo na úrovniach, ktoré sme nevideli za posledných desať rokov a dilemu Fedu to tak neuľahčilo.  
• Čo sa týka eurozóny, ECB sa rozhodla znovu spustiť program TLTRO (cielené dlhodobé refinančné operácie pre banky) a podporiť tak životaschopnosť bankového systému a celej ekonomiky eurozóny. ECB aj posunula prvé zvýšenie úrokovej miery na začiatok 2020. Priestor na manévrovanie v rámci možností monetárnej  politiky je ale teraz limitovaný. V eurozóne môžeme vidieť aj niektoré znepokojivé paralely s Japonskom (pasca likvidity).
• V Číne sme videli nárast objemu úverov. Avšak niektoré dôležité indikátory ako peňažný agregát M1 a index výrobných cien zaznamenali pokles.         
• Môžeme vidieť signály, že rokovania medzi Čínou a USA smerujú k dohode, čo je dôvod na mierny optimizmus. Na druhú stranu stále nie je dohoda na stole, a reálne hrozí, že v prípade zlyhania rokovaní by mohlo dôjsť aj k tarifom (obchodnej vojne) medzi EU a USA.   
• Brexit, zdá sa že predĺženie je najreálnejší scenár. Veľká Británia bude stále členom EU aj v apríli a možno aj niekoľko nasledujúcich mesiacov. Avšak „nehoda“ v podobe tvrdého Brexitu je stále možná.
• Signály stabilizácie ekonomiky sú viditeľné, ale slabé. Medzi ne patrí index nákupných manažérov (PMI) sektora služieb, ktorý zaznamenal mierny rast vo februári.

Záver:
Väčšina predstihových ekonomických indikátorov klesá a trend deglobalizácie má len krátku prestávku. Centrálne banky zatiaľ zastavili uťahovanie menovej politiky a likvidity. Čo sa týka rastu rizikových aktív, ten by mohol pokračovať, ak by sa situácia v reálnej ekonomiky stabilizovala. Avšak vzhľadom na to, že náznaky stabilizácie sú slabé, je možné že v marci uvidíme opätovný pokles cien aktív. Pokiaľ nedôjde k ďalšiemu zhoršeniu geopolitickej situácia (rokovania USA a Čína, alebo medzi USA a EÚ a Japonskom... a Brexit) je tu šanca, že nedávne opatrenia zo strany centrálnych bánk a vlád by mohli byť využité na stabilizáciu globálnej ekonomiky v nasledujúcich mesiacoch.   

Originálny zdroj informácie: https://blog.de.erste-am.com/stabilisierung-oder-abschwung/