Autor: Tamás Menyhárt

Tento rok sa začal veľmi dobre na európskych trhoch, pričom investori uprednostňovali talianske banky a akcie. Avšak po návrhu rozpočtu novej talianskej vlády sa nálada na trhu náhle zmenila. 

Talianske banky mali výrazne vyššiu výkonnosť na začiatku roka

V januári dosiahol akciový index Stoxx 600 (index európskych spoločností) svoju najvyššiu úroveň od roku 2015. To isté platilo pre európske banky (merané indexom Stoxx 600 Banks Index), ktoré vzrástli takmer o 5% v prvom mesiaci tohto roka. Talianske trhy začali ešte lepšie: index FTSEMIB - ktorý obsahuje 40 najväčších talianskych spoločností - v januári vzrástol o viac ako 7% a talianske banky boli medzi najvýkonnejšími akciami, ktoré v tom čase zaznamenávali rast viac ako 13%. Po rokoch neuspokojivých hospodárskych údajov, eurozóna v roku 2017 pozitívne prekvapila finančné trhy. Nálada v európskej politike sa výrazne zlepšila po tom, čo pre trhy priaznivý francúzsky kandidát Macron, dokázal poraziť populistickú hrozbu, ktorú predstavovala Marine Le Pen. Aj  sentiment voči Taliansku zaznamenal výrazné zlepšenie. Po záchrane banky Banca Monte  dei Paschi sa zdalo, že najhoršie obdobie pre talianske banky skončilo. Unicredit - najväčšia talianska banka podľa aktív - úspešne znížila vysokú sumu nesplácaných úverov (NPL), čomu napomohla kapitálová injekcia. Intesa San Paolo - ďalšia veľká talianska banka - kúpila banky Veneto Banca a Banca Popolare di Vicenza, čím pomohla konsolidácii v sektore. Na začiatku roka 2018 sa zdalo, že talianske banky sú na správnej ceste a vyvážajú veľkú časť svojich zlých úverov private equity firmám, ktoré sa  špecializujú na nákupy vysoko rizikového dlhu (napríklad nesolventných spoločností).

Dôvera investorov na začiatku roka výrazne vzrástla, potom čo prišlo k zlepšeniu súvah talianskych bánk.  Index FTSEMIB dosiahol svoju najvyššiu úroveň od mája 2008, čím prekonal väčšinu európskeho trhu.

Sentiment na trhu sa stáva negatívnym

Ak sa dnes pozrieme na trhy, je ťažké uveriť tomu, že skôr spomenutá veľmi silná výkonnosť sa udiala v tomto roku. V súčasnosti sú všetky významné európske akciové indexy od začiatku roka výrazne v červených číslach, pričom index Talianska je v porovnaní výkonností v dolnej časti. Európske banky klesli o viac ako 20%. Medzi bankami s najhoršou výkonnosťou sa nachádzajú mnohé banky z Talianska, ktoré klesajú o viac ako 28%. Takže čo sa zmenilo? Mnoho z negatívnych faktorov vplývajúcich na výkonnosť na európskych trhoch možno vysvetliť vonkajšími faktormi: eskalujúca obchodná vojna medzi USA a Čínou, obavy že sa americká ekonomika nachádza v poslednej fáze ekonomickej konjunktúry a koniec éry lacných peňazí, to všetko malo vplyv na sentiment investorov v tomto roku. Okrem toho EÚ čelí aj významnému domácemu problému: Taliansku.  

Problém týkajúci sa dlhu a kvality aktív v Taliansku

Taliansko má tretie najväčšie hospodárstvo v eurozóne. Vládny dlh k HDP je približne na úrovni 130%, ide o druhý najvyšší pomer po Grécku a najväčší dlh v nominálnom vyjadrení. Hospodársky rast bol utlmený desaťročia a nominálny HDP je stále nižší ako pred finančnou krízou. Priemerná výkonnosť talianskeho hospodárstva mala negatívny vplyv na kvalitu bankových úverov. Koncom roka 2015 predstavovali nesplácané úvery (NPL) takmer 16% z všetkých úverov v talianskom bankovom systéme. Po predaji časti zlých úverov tento pomer klesol na približne 11% v roku 2017. NPL ovplyvnili ziskovosť bánk negatívnym spôsobom, nakoľko musia byť zaúčtované, čo sa prejavuje ako dodatočné náklady na účte výkazu ziskov a strát. Ďalej, ak úver nemôže byť úplne splatený, jeho znížená celková hodnota (istina a úrok) sa musí zapísať do súvah. Tým sa znižujú aktíva banky a znižuje sa aj vlastné imanie banky.

Rozpočtový spor medzi talianskou vládou a EÚ

Z dôvodu vysokej zadlženosti krajiny a vysokému podielu NPL, investori znervóznel, keď novozvolená vláda - pozostávajúca z populistickej ľavice a radikálnej pravicovej strany - predstavila svoj rozpočet na budúce roky. Cieľový deficit bol ohlásený na úrovni 2,4% HDP. Samotné číslo sa nezdá problematické. Problém spočíva vo vysokých výdavkoch: vláda plánuje znížiť dane, znížiť vek odchodu do dôchodku a zaviesť základný príjem pre chudobných a nezamestnaných. Európska komisia (EK) sa tiež domnieva, že talianska vláda považuje očakávaný rast HDP za príliš optimistický. Preto by deficit mohol skončiť vyššie ako očakávané 2,4%. EK vzhľadom na tieto pochybnosti neakceptovala návrh rozpočtu Talianska a požiadala o nový rozpočet – ide o bezprecedentný krok v EÚ. Talianska vláda neustúpila zo svojej pozície a nezmiernila napätie medzi oboma stranami. EK môže teoreticky pokutovať Taliansko vo výške 0,2% HDP krajiny, ak by nezmenilo svoje plánované výdavky. Čo by mohlo znamenať pokutu viac ako 3 mld eur.

Nervozita investorov sa odrazila vo vyšších talianskych výnosoch

Z pohľadu  investora prichádza tento spor vo veľmi zlom čase. Rast eurozóny je stále slušný, ale v porovnaní s minulým rokom sa spomalil. Nervozita na trhoch je už zvýšená kvôli obchodnému napätiu medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta. ECB ďalej postupne pripravuje cestu k sprísňovaniu menovej politiky: očakáva sa, že QE (kvantitatívne uvoľnenie - program nákuu vládnych a firemných dlhopisov v rámci eurozóny) sa skončí v tomto roku a prvé zvýšenie sadzieb sa očakáva ku koncu budúceho roka. Taliansko musí refinancovať relatívne veľkú časť dlhu a sprísňovanie menovej politiky môže emisie nového dlhu výrazne predražiť. Rozdiel medzi 10-ročnými výnosmi Talianska a Nemecka (miera obavy investorov) sa pohybuje okolo 3%, čo je  najviac za posledných 5 rokov. Úroveň 4% sa považuje za kritickú, ako pre taliansky štát tak aj pre banky. Rast výnosov talianskych dlhopisov je tiež negatívny pre domáce banky. Banky v Taliansku sú veľkými držiteľmi talianskeho dlhu. Zvýšenie výnosov vedie k nižším cenám dlhopisov. Banky musia preceňovať nakúpené aktíva, čo má vplyv na výšku ich vlastného kapitálu.

Výhľad pre európske a talianske banky je zložitý

V budúcnosti bude situácia v Taliansku pravdepodobne najdôležitejším faktorom určujúcim výkonnosť akcií bánk v Európe. Fundamentálne je situácia pre banky podstatne lepšia ako pred pár rokmi. Kapitalizácia bánk je silnejšia, kvalita aktív sa výrazne zlepšila a  náklady ostali pod kontrolou. Mnohé banky sa v posledných rokoch vrátili k rastu príjmov prostredníctvom vyššieho čistého úrokového príjmu a vyšších príjmov z poplatkov. Zdá sa, že veľké regulačné zmeny už skončili. Ocenenie sektora je príťažlivé, s 30% zľavou na širší európsky trh (na základe ceny / výnosov za rok 2019 SX7P vs. SXXP) a výnosu z dividend vyšším ako 5%. Aby však akcie bánk zaznamenávali nadpriemernú výkonnosť, investori musia mať istotu, že tretia najväčšia ekonomika eurozóny nemá v úmysle opustiť euro, ani sa nedostane do dlhovej krízy. Nedávne pripomienky talianskej vlády nepoukazujú na rýchle riešenie. Pozitívne fundamenty by mohli prísť v podobe nižšieho rozpočtového deficitu alebo zmeny vo vláde. Najpravdepodobnejším scenárom sa však zdá byť dlhotrvajúci spor medzi EÚ a Talianskom, čo robí prostredie pre akcie európskych bánk zložitejším.

Originálny zdroj informácie: https://blog.en.erste-am.com/european-banking-italian-banks/